Časopis TATRY 5/2022

Z aktuálneho čísla:

 

Martina Petránová

Do Tatier so vstupenkou? Áno, ale dobrovoľne!

Návštevník sa sám rozhodne, či prispeje na bezpečnejšie a kvalitnejšie turistické chodníky v Tatranskom národnom parku. Na tomto princípe je postavená myšlienka dobrovoľného „vstupného“, o ktorom sa živo diskutovalo v posledných týždňoch. Zatiaľ sa na spustenie projektu stále čaká, avšak už teraz je jasné, že turisti, ktorí nápad podporia, môžu rátať so zaujímavými benefitmi.

 

Martina Petránová

Hrebienok opäť v kurze

V Tatranskom národnom parku aj tento rok rátali návštevníkov. Za jediný deň ich vysokohorským prostredím prešlo celkovo 23 287. Najvyhľadávanejším miestom bol Hrebienok, ktorý po dvoch rokoch zosadil z trónu Popradské pleso.

 

Jana Tomalová

Sčítanie kamzíkov čaká modernizácia

Kamzičia „inventúra“ je staršia než samotný Tatranský národný park a zdá sa, že od jesene i ona podľahne výdobytkom dnešnej doby v podobe aplikácie, ktorá ukáže presnejšie dáta z terénu. Okrem očakávaného sumáru celkovej početnosti prináša pravidelné sčítanie endemického poddruhu na jar a v jeseni najmä sondu do života kamzíka vrchovského tatranského. So zoologičkou Správy TANAP-u Erikou Feriancovou sme sa preto rozprávali o súčasnosti i budúcnosti inštitútu sčítania a „poobracali“ sme aj samotného ikonického živočícha.



Predplatné je vždy výhodnejšie!

Chcete, aby sa k vám zaručene dostalo každé číslo časopisu TATRY a nemuseli ste ho hľadať v obchodoch? Predplatné vám zaistí, že aktuálne vydanie nášho dvojmesačníka si prečítate medzi prvými!

V aktuálnom čísle ďalej nájdete:

Jana Tomalová

Symbol Tatier zdobí aj mincu

Od prvého júna si môžu fanúšikovia numizmatiky rozšíriť svoje zbierky o ďalší kus s tematikou Fauna a flóra na Slovensku, hlavným motívom zberateľskej euromince sa stal kamzík.

 

Jozef Gurník

Tatranské plesá – známe a neznáme

Len nedávno mi vyšla publikácia Tatranské plesá – známe a neznáme, v ktorej uvádzam, že na území Vysokých Tatier sa nachádza 270 plies, pliesok či ôk. Už teraz je však jasné, že toto číslo nebude konečné. Medzitým sa mi totiž podarilo natrafiť na ďalšie vodné plochy, takže v porovnaní s údajmi v knihe je vysokohorských jazier v skutočnosti viac. A aj tie, ktoré na jej stránkach spomínam, si žiadajú doplnenie o nové informácie.

 

Jana Tomalová

Prvá. V Tatrách vás uviaže na lano už aj horská vodkyňa

Do nedávno výhradne mužského sveta slovenských profesionálnych horských vodcov vstúpila začiatkom júla prvá dáma. Musela odliezť tatranskú žulu, ľady či veľké steny v iných horstvách, potvrdiť vynikajúcu kondičku i špičkové lyžiarske znalosti. Všetko technicky dokonale, bezpečne a ešte to aj „muselo vyzerať“. Testosterón či estrogén, limity a nároky sú v tejto profesii naozaj emancipované. A hoci prvá slovenská vodkyňa nie je žiadna feministka, niektoré mikrosituácie predsa len napovedajú, že žena vo vyšších nadmorských výškach musí dokázať presne to, čo jej mužskí kolegovia – a ešte i čosi navyše. Zoznámte sa s Denisou Šulcovou.

 

Katarína Žlkovanová

Unikátne slaniská a ich vegetácia pod Tatrami

Karpatské travertínové slaniská sa vyvinuli iba v severnej časti Slovenska – v Popradskej, Hornádskej a Liptovskej kotline. Kto by sa chcel na vlastné oči presvedčiť, ako vyzerajú a vznikajú, nájde ich napríklad v Gánovciach, Hozelci, Švábovciach, Hôrke či na Sivej brade.

 

Alexandra Jászayová a Gabriela Chovancová

Pôda sa bez nich nezaobíde

Pôdne roztoče. Pre väčšinu ľudí nie sú vôbec príťažlivé, avšak príroda sa bez nich nezaobíde. Prekvapujú nielen svojou rozmanitosťou, ale aj schopnosťami. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čím sú výnimočné.

 

Milan Lučanský

Vodopády Tatier XI.

 Studené doliny sú rekordérmi v počte a koncentrácii vodopádov, plies a ďalších prírodných zaujímavostí, čím sa zaraďujú bezpochyby medzi najnavštevovanejšie tatranské doliny. V tejto časti seriálu Vodopády Tatier spoločne nahliadneme práve do ich malebných zákutí.

 

Jana Tomalová

Po stopách Jána Olejníka: Kľukatými cestami za Tatrankou

V našom dvojmesačníku si desaťročia nachádzali miesto články z pera etnografa Jána Olejníka. Keď však po ňom ostala na Výskumnej stanici Správy TANAP-u prázdna stolička, vyschol i prameň etnografických článkov. Kráčame aspoň v niektorých jeho šľapajach, aby ste si v časopise TATRY opäť prečítali čosi o živote miestnych obyvateľov v minulosti. Tentoraz sme pátrali po spojitosti s detským folklórnym súborom Tatranka z Vrbova.

Martina Petránová

Milióny do Cesty slobody

Cestu slobody, ktorá spája pôvodné tatranské osady, čaká rozsiahla rekonštrukcia. Prešovská župa chce počas najbližších rokov do nej „naliať“ takmer 43 miliónov eur. Modernizácia prvých dvoch etáp oficiálne odštartovala koncom júna, projekt však počíta ešte s ďalšími piatimi. Naposledy si cesta prešla rozsiahlejšou premenou koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa Vysoké Tatry vo veľkom pripravovali na legendárne majstrovstvá sveta. Niektoré jej časti sa však dostali na rad až neskôr.

 

Ľubica Stančíková

Spojila Liptov s Vysokými Tatrami

Volali ju, a niektorí stále aj volajú, Hercegova cesta. Meno dostala podľa predsedu roľníckeho družstva na Liptove Jozefa Hercega, ktorý odvážnu stavbu realizoval. Oficiálne sa cesta z Podbanského na Štrbské Pleso volala Tatranská cesta mládeže (iné zdroje uvádzajú aj Tatranskú magistrálu mládeže, pozn. red.) a bola posledným úsekom Cesty slobody popod Vysoké Tatry.

 

Martina Petránová

Zmluvu zapili kyslým mliekom

Na to, ako sa staval posledný úsek Cesty slobody, ktorý spojil Podbanské so Štrbským Plesom, si vo svojej knihe Prvá maturita a Vysoké Tatry zaspomínal aj niekdajší predseda Mestského národného výboru Vysoké Tatry Jozef Nálepka.

 

Jana a Róbert Javorskí

„Čuvari“ v Chorvatsku

Když jsme poprvé slyšeli slovo „čuvari“ v Chorvatsku, mysleli jsme si, že je to plemeno psa podobné slovenskému národnímu plemenu. Mýlili jsme se. Jediné společné, co v sobě tento název nese, je „strážení, hlídání“. Čuvači jsou strážní salašničtí psi a „čuvari“ jsou lidé, strážci národních parků v Chorvatsku. A za nimi a jejich prací jsme se tentokrát vydali na toulky po Jadranu.

 

Andrea Mlynárová

Ako jediná žena zdolala Everest aj Mariánsku priekopu

Vanessa O’Brien, horolezkyňa a bádateľka so slovenskými koreňmi sa nezastaví pred žiadnou prekážkou. Okrem toho, že je držiteľkou piatich Guinessových rekordov, vystúpila aj na najobávanejšiu a najnebezpečnejšiu horu Himalájí i celého sveta – K2.

 

Peter Bučka

Štefan Heimschild v zrkadle dejín

Je to už sto rokov, čo sa v starobylej Levoči narodil Štefan Heimschild. S jeho menom sú spojené prvé medzinárodné úspechy zjazdového lyžovania na Slovensku. Nechýbal ani pri zrode ľadového hokeja vo svojom rodnom meste a bez prikrášľovania ho možno považovať za jedného z priekopníkov vodáckeho či modelárskeho športu pod Tatrami. Poďme ale na začiatok života tohto športového obojživelníka, ako sa s odstupom času nazývali športovci, ktorí sa presadili vo viacerých odvetviach.