Časopis TATRY 3/2023
V čísle nájdete:
Jana Tomalová
CITES zúročili na Slovensku najmä orly
Od podpísania Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známom skôr ako dohovor CITES, uplynulo 3. marca rovné polstoročie. V srdci Európy priniesla aplikácia dokumentu najväčší efekt zrejme pre populáciu orla skalného. Vďaka prísnemu preukazovaniu pôvodu jedincov bolo stále náročnejšie „skryť“ medzi legálne odchované mláďatá tie orlíčatá, ktoré vykrádači vyberali z hniezd vo voľnej prírode. Zastaviť čierny obchod pomohli okolo roku 2000 aj exemplárne tresty pre odhalených „vyberačov“. Ak sa dnes opýtate tatranských zoológov a botanikov, čo pre ich prácu znamená CITES, s úsmevom a trochu nadnesene odvetia – hlavne „papiere“. Žiaľ, to neplatí pre tých, ktorí aj v roku 2023 s pytliakmi a priekupníkmi bojujú o životy slonov či nosorožcov. CITES preto stále funguje ako živý organizmus a jeho evolúciu sledujú i slovenské úrady.
Martina Petránová
Kľúčová je komunikácia a dôvera
Keďže záujem o filmovanie v najstaršom národnom parku na Slovensku i vďaka technologickým novinkám z roka na rok rastie, zaujímalo nás, aké podmienky musí človek splniť, ak chce natáčať na jeho území. S Petrom Spitzkopfom ml., námestníkom riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, sme sa porozprávali aj o tom, či skutočne majú niektorí filmári v TANAP-e natrvalo zatvorené dvere. Z vášnivej diskusie, ktorá sa nedávno strhla na sociálnych sieťach, to totiž vyzerá tak, akoby boli filmovačky v Tatranskom národnom parku nežiaducim elementom. Filmári tvrdia, že dostať povolenie na nakrúcanie nie je vôbec jednoduché, správca územia priznáva, že skĺbiť ich požiadavky s ochranou prírody je ťažký oriešok.
Martin Pemčák
Živé mŕtve drevo
Lingvistické mimikry sa mimoriadne úspešne schováva v mŕtvom dreve. Ono totižto vôbec nie je mŕtve. Práve naopak. Poskytuje domov obrovskému množstvu organizmov vrátane stovák druhov húb či hmyzu, stáva sa kľúčovým ohnivkom v reťazi kolobehu živín, môže celkom nasiaknuť vodou i ponúknuť substrát pre rast mladých stromčekov. Spočiatku zdanlivo drevo bez života tvorí neoddeliteľnú súčasť lesa.
Mikuláš Tajboš a Jozef Radúch
Nenápadný a prehliadaný
V podhorí Tatier je už vegetačná sezóna v plnom prúde a čo nevidieť, postupne sa roztopí sneh aj vo vyšších polohách. Tatranské doliny a štíty sa v priebehu leta ešte viac zaplnia návštevníkmi, ktorí turistikou aktívne trávia svoj voľný čas. Počas výstupu po značených chodníkoch sa však oplatí neupierať zrak len na skalné štíty a dychberúce panorámy. Iba tí, čo sklopia oči a vnímajú aj prírodu priamo pri nohách, si všimnú drobnú, nevýraznú rastlinku, ktorej krása vynikne až pri detailnejšom pohľade. Zoznámte sa so zbehovcom ihlanovitým, ktorý je hlavným protagonistom tejto časti seriálu o chránených rastlinách Tatier.
Alexandra Jászayová, Tomáš Jászay a Gabriela Chovancová
Zaujímavé a vzácne
Jedinečný a rozmanitý ekosystém alpínskeho stupňa Tatier je len veľmi málo prebádaný z hľadiska pôdnych živočíchov. Už aj nepatrné výskumy poukázali na rôznorodosť fauny, ktorej sa celkom dobre darí vo výškach cez 1 450 metrov nad morom. V rámci nášho výskumu zameraného na zistenie parazitofauny gastrointestinálneho traktu tatranských endemitov a tiež zistenie percentuálneho zastúpenia infikovaných pôdnych roztočov, ktoré pôsobia ako medzihostitelia v životnom cykle pásomníc, sme získali kompletný pôdny materiál z rôznych lokalít. V tomto prípade aj chrobáky.
Juraj Kapusta
Po stopách tatranských plies (3)
Seriálové putovanie po stopách stratených tatranských jazier zavŕšime v Zlomiskovej a v Hlinskej doline. Odbehneme si aj k našim poľským susedom, pozrieme sa na niektoré zaniknuté plesá na severnej strane Vysokých Tatier a spomenieme i ďalšie zaujímavé lokality. Počet stratených tatranských plies je totiž značne vysoký.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XV.
Početné vodopády i divoké horské scenérie s množstvom krásnych prírodných zákutí sú neodmysliteľnou súčasťou Bielovodskej doliny, ktorá je jednou z krajinársky najpríťažlivejších tatranských dolín. A práve tam sa spolu vydáme v tejto časti seriálu, ktorý mapuje padajúce vody na území Tatranského národného parku.
Blažena Sedláková
Nepôvodné rastliny v Tatrách
V Tatrách rastie široká škála rastlín – od rašelinných druhov, cez rastliny vzácnych horských lúk a pasienkov, rôzne spoločenstvá orchideí v horskom až alpínskom stupni či rastlinky obývajúce tatranské plesá, až po rastliny ešte z dôb ľadových, ktoré prežívajú vysoko v skalných stenách a sutinách. Pestrú paletu miestnej flóry dotvárajú aj nepôvodné druhy, ktoré boli v minulosti vysadené. Zatiaľ čo niektoré len veľmi ťažko prežívajú, iné sa správajú invázne. Medzi tie, ktoré sa nemôžu pochváliť prívlastkom pôvodné, patria i rododendron chlpatý a čemerica čierna. Poďme si ich predstaviť, veď práve na jar pútajú pozornosť svojimi neprehliadnuteľnými kvetmi.
Zuzana Kollárová
Lekár srdca a duše
Nie nadarmo ho nazývali lekárom srdca a duše. Jeho meno je neodmysliteľne späté predovšetkým s Tatranskou Poliankou, no chýr o ňom doletel až za hranice vtedajšieho Uhorska. Všestranný a predovšetkým nesmierne ľudský Dr. Michal Guhr ovplyvnil osudy mnohých nielen ako lekár, ale najmä ako človek. Hoci od jeho narodenia uplynulo v marci už stopäťdesiat rokov, jeho činy stále dokážu pozitívne inšpirovať ďalšie a ďalšie generácie.
Lukáš Vlček
Krasové územia a jaskyne slovenských Tatier
Speleológom sa už celé desaťročia darí objavovať jaskyne a zákonitosti prírody v pohoriach sveta. Nie však úplne celého – len v územiach budovaných vodou rozpustnými horninami, akými sú všetky vápence i dolomity, ale aj sádrovce a evapority. Takéto lokality voláme krasové, tvoria približne pätnásť percent plochy zemského povrchu. Kras sa u nás vyvinul v rôznorodých formách po viacerých pohoriach. Typickým je planinový kras južného a stredného Slovenska, kras monoklinálnych chrbtov v Nízkych Tatrách, ale aj vysokohorský kras Tatier. Na ten tatranský sa pozrieme trochu bližšie.
Martina Petránová
V tesnom dotyku so snehobielymi kvapľami
Miestni o nej vedeli už dávno predtým, ako sa do jej objavovania pustil mládenec menom Ondrej Húska. Veď do „dier pod Vŕškami“ chodievali na stridžie mlieko, ktorým liečili dobytok. Hoci rozlohou sa ani zďaleka nedoťahuje na svoje podzemné konkurentky, poľahky ich tromfne bohatou kvapľovou výzdobou. Okrem toho je Važecká jaskyňa aj významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa. Pozoruhodný je však už jej samotný objaviteľský príbeh.
Róbert Javorský
Za strážcami do Moldavska
Cesta za chránenými územiami Moldavska sa začala ako jedno veľké prekvapenie. Asociácie strážcov Českej a Slovenskej republiky nás – mňa a manželku – oslovili s ponukou preškoliť strážcov prírody v tomto kúte sveta. Keďže obaja sa ochrane prírody venujeme profesionálne a radi poznávame nové miesta i nových ľudí, prikývli sme.