Časopis TATRY 1/2026
V čísle nájdete:
Po zjazdovkách za peniaze
V dolinách s obmedzeniami, po zjazdovkách za peniaze. Takto stručne by sa dala charakterizovať táto skialpová sezóna, ktorá už aj do Vysokých Tatier priniesla spoplatnenie lyžiarskych svahov pre nadšencov skitouringu.
Martina Petránová
Po tom, čo expozíciu oživil celý rad inovatívnych prvkov, ktoré uľahčujú nevidiacim a slabozrakým či inak znevýhodneným návštevníkom spoznávanie tatranskej prírody, pokračuje Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici v ďalšej modernizácii svojich priestorov.
redakcia
Zrátané
805. Takéto číslo prinieslo ostatné jesenné spočítanie kamzičej zveri na území Tatranského národného parku. V porovnaní s rokom predtým ide o mierny pokles.
Podľa jeho metódy dodnes rátajú kamzíky
Málokto vie, že autorom dodnes používanej, aj keď na dnešné poznanie modifikovanej, metódy sčítania kamzíkov je lesník Jozef Müller.
Martina Petránová
Dostalo sa jej pocty
Pozornosti sa jej dostalo len vďaka tomu, že ju nedávno vyhlásili za významné lesnícke miesto. Kedysi totiž výrazne prispela aj poznaniu života tetrova hoľniaka a hlucháňa hôrneho v Roháčoch. Od toho má odvodené i svoje meno. Zoznámte sa s príbehom Hluchaniarky, skromnej pozorovacej chatky ukrytej uprostred odľahlých lesov v oravskej časti Západných Tatier.
Martina Petránová
Vežu sa podarilo zachrániť
Ešte vlani ju museli pridržiavať oceľové podpery, dnes má to najhoršie zrejme za sebou. Nakláňajúcu sa vežu ikonického kostola, ktorý vyrástol uprostred Starého Smokovca v roku 1888, sa podarilo zachrániť. V pláne sú ešte ďalšie práce, po exteriéri by mal prísť na rad aj jeho interiér.
Martina Petránová
Maroš Semančík: Nepomyslel som, že by z môjho bádania mohla byť kniha
Pre mnohých sú stále akousi esenciou Tatier či stelesnením pôvodnej tatranskej architektúry. Hoci zub času, ľudská ľahostajnosť a neustále nutkanie niečo modernizovať a meniť sa postarali o to, že značná časť z nich ostala už len v podobe projektov a historických fotografií, stavby, ktoré v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia vytvorili architekti zvučných mien, dodnes priťahujú pozornosť návštevníkov našich veľhôr. Pozoruhodné diela späté s prvotným rozmachom tatranských osád zaujali aj Maroša Semančíka, historika umenia a architektúry. A to až natoľko, že sa im rozhodol venovať rozsiahlu monografiu, na ktorej
pracoval dvadsať rokov. Porozprávali sme sa s ním nielen o období historizmu a secesie, ktoré sú jeho srdcovkou, ale i o súčasných investorských počinoch, ktoré menia Tatry na nepoznanie.
Martina Petránová
Oslávenkyňa
Jej začiatky sú späté so starosmokoveckou vilou Alica, dnes sídli pod Tatrami v unikátnych priestoroch bývalej parnej elektrárne. Tatranská galéria v Poprade oslávila 65. výročie svojho založenia. A hoci je vekom už babička, stále je odhodlaná prijímať ďalšie nové výzvy.
Ivan Bohuš
Metamorfózy tatranských osád
V novom seriáli, ktorý zachytáva metamorfózy tatranských osád, vám ponúkneme pohľad na zaujímavé miesta či objekty perom a fotoobjektívom publicistu, fotografa a vydavateľa Ivana Bohuša ml. Premeny Vysokých Tatier v čase zachytil aj vo svojich publikáciách. V roku 2024 vyšlo druhé, doplnené a aktualizované vydanie knihy Od ohnísk a kolíb po tatranské osady, čím nadviazal na svoj v poradí druhý vydavateľský počin, ktorý pripravoval ešte spolu so svojím otcom, historikom Ivanom Bohušom st. Knižné repete po dvadsiatich rokoch bolo zároveň poctou pôvodnému autorovi, ktorý by bol práve v ten rok oslávil svoju storočnicu. Dva roky predtým Bohuš ml. predstavil publikáciu Vysoké Tatry – Miesta a čas, ktorá prostredníctvom dvojíc fotografií a popisných textov čitateľom približuje osudy a premeny tatranských osád i vysokohorských chát. Práve tieto dve knihy sa stali inšpiráciou pre náš seriál, v ktorom vám ponúkneme nielen známe zábery, ale aj tie, ktoré doposiaľ publikované neboli. Niet pochýb, že sa máte na čo tešiť.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XXVI.
Hoci sú Tatry, ako sa vraví, prechodené krížom-krážom, stále nám majú čo ponúknuť zo svojich tajomstiev, akým je aj v tomto prípade neznámy a svojím spôsobom zaujímavý Strelecký vodopád.
Jarmila Hlaváčová
Starostlivosť o hory spája
Po skončení hlavnej letnej sezóny sa Tatry opäť zaplnili ľuďmi, ktorí majú prírodu v srdci. Tentoraz však neprišli obdivovať výhľady, ale pomôcť našim veľhorám.
redakcia
Lomničák tromfol Gerlach
Aj keď by sa logicky mohlo zdať, že najnižšia gravitácia na Slovensku je na Gerlachu (2 655 m), nie je tomu tak. Nielen výpočty, ale už i merania potvrdili, že prvenstvo v tomto smere ostáva Lomnickému štítu.
Katarína Žlkovanová
Jedinečné Belianske Tatry
Oblasť Belianskych Tatier je unikátna, čo sa týka množstva a vzácnosti
rastlinných druhov. Na žiadnom inom mieste v Tatrách nenájdeme na takom malom priestore toľko pozoruhodných a jedinečných druhov. Viaceré sme už v predchádzajúcich epizódach seriálu predstavili, a tak v tejto časti Chránených rastlín Tatier vyberieme a priblížime opäť niektoré z nich. Budú to druhy, ktoré sa v rámci Slovenska vyskytujú iba v Belianskych Tatrách, a napriek tomu ich výpočet ešte stále nebude vyčerpávajúci a úplný.
redakcia
Lemmon nad Tatrami
Fotografia kométy Lemmon nad Vysokými Tatrami zaujala aj NASA. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír ju 22. októbra 2025 publikoval ako prestížnu astronomickú snímku dňa.
Martina Petránová
Simon Messner: Každý lezec si musí nájsť vlastnú cestu
Hoci je synom legendy, nevydal sa v otcových šľapajach. V horách si našiel svoju vlastnú cestu. Lezie hlavne pre seba – a to odporúča aj všetkým mladým lezcom. Napriek tomu, že v jeho živote má momentálne prím farmárčenie, Simon Messner ostáva srdcom horolezec.
Ernest Rusnák
Po stopách turistického značenia
V tejto časti seriálu, ktorý dokumentuje históriu turistického značenia na Slovensku, sa zameriame na obdobie po druhej svetovej vojne. Boli to časy, keď obrovský záujem o značkovanie turistických chodníkov priniesol stovky nových kilometrov takmer vo všetkých pohoriach.
Jozef Limánek
Dlho unikali väčšej pozornosti
V rámci Národného parku Malá Fatra sa lišajníkom zväčša nevenovala osobitná pozornosť. Výskumy sa v minulosti sústredili predovšetkým na národné prírodné rezervácie a vo väčšine prípadov išlo o skúmanie lesných spoločenstiev, výskytu nelesných biotopov a na ne viazaných druhov rastlín, rôznych skupín živočíchov a geologických foriem. V tejto časti seriálu o národných parkoch Slovenska sa to pokúsime napraviť a zameriame sa aspoň na tie zaujímavejšie druhy, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v územnej pôsobnosti jeho správy.