Časopis TATRY 3/2024
V čísle nájdete:
Martina Petránová
Ikonická latrína je fuč, nahradiť ju majú ekotoalety
Hoci dilemu návštevníkov, kde si počas túry v najstaršom národnom parku na Slovensku odskočiť na toaletu, by mohli vyriešiť nové ekologické záchody, problém s hnedými kôpkami v okolí turistických chodníkov to podľa správcu územia ani zďaleka nerieši. Ideálom by bolo, keby si každý z hôr odniesol všetko, čo tam priniesol.
Martina Petránová
Igor Stavný: Dni TANAP-u sú výsostne naším dieťaťom
Zatiaľ čo doposiaľ mohla verejnosť nazrieť do kuchyne „tanapákov“ v rámci tradičnej celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií, do ktorej sa tento rok Výskumná stanica a Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici zapojí už po deviaty raz, pri príležitosti 75. výročia vzniku najstaršieho národného parku sa rozhodli otvoriť dvere svojich pracovísk aj v inom termíne. O tom, čo chystajú počas Dní TANAP-u, sme sa porozprávali s Igorom Stavným z oddelenia environmentálnej výchovy Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Martina Petránová
Návštevný poriadok čaká aktualizácia
Len v polovici decembra začal v TANAP-e platiť nový návštevný poriadok a už sa skloňuje jeho aktualizácia. Správa národného parku v marci vyzvala verejnosť, aby jej do konca mesiaca poslala svoje návrhy či pripomienky. Tie potvrdili, že dokument je tŕňom v oku najmä psičkárom, ktorí hneď po jeho zverejnení spustili dokonca aj petíciu.
Erika Feriancová a Peter Spitzkopf
Psy do Tatier nepatria!
V roku 2023 navštívili Vysoké Tatry takmer štyri milióny návštevníkov. Úmerne zvyšujúcej sa návštevnosti narastá aj počet psov na turistických chodníkoch i mimo nich. Počas vlaňajšieho sčítania turistov ich za jediný deň narátali 321. Z toho vyplýva, že v citlivom vysokohorskom prostredí štvrtého a piateho stupňa ochrany sa môže ročne nachádzať 25 000 až 30 000 psov!
Martina Petránová
Ďalšia smrť v železnom klepci
Na prelome februára a marca, v rozpätí ani nie troch týždňov, boli na brehu rieky Belá nájdené hneď dva upytliačené živočíchy európskeho významu. Po vydre riečnej sa v klepci
ocitol bobor vodný. Obhliadka ukázala, že šlo o dospelú samicu. Príčinou jej úhynu bol zlomený väz.
Oľga Krajčiová
Zima očami horských záchranárov
Trend turistiky a športových aktivít v horskom teréne, ktorý sa každoročne teší vyššiemu záujmu, spôsobuje narastajúci počet zásahov horských záchranárov. Aj keď štatistiky za uplynulú zimu ešte nie sú definitívne uzavreté, keďže ukončenie sezóny súvisí s aktivitami lyžiarskych stredísk, už teraz je zrejmé, že pomoc potrebovali najmä lyžiari.
Ján Ferenčík
Tatry mali svojho hadolovca
Prenesme sa duchom o storočie dozadu. Vysoké Tatry sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia úspešne rozvíjali najmä v oblasti kúpeľníctva a turistiky. Považovali ich dokonca za najväčšie kúpele vo vtedajšom Uhorsku. A práve v tomto období ich rozvoja sa objavil nečakaný problém. Hady.
Martina Petránová
Deväť dní na hrebeni
Presne pred polstoročím sa pätica horolezcov podujala na úplné prelezenie zimného hrebeňa Vysokých Tatier. Práve tento počin na sklonku éry romantického horolezectva im nielenže otvoril dvere do veľkých kopcov, ale inšpiroval ďalších k tomu, aby začali liezť športové ťažké cesty v zimných podmienkach. Hlavní aktéri tohto nevšedného dobrodružstva sa aj po rokoch zhodujú, že ide o výkon, ktorý dodnes nestratil na hodnote.
Andrej Novák
Chata Plesnivec vs. Drechslerove zruby
V časopise TATRY 1/2021 v článku Drechslerov zrub bol autorom vyvrátený mýtus o výstavbe chaty Plesnivec na mieste pôvodného Drechslerovho zrubu z 18. storočia. Na základe rukopisu profesora Alfréda Grosza z Kežmarku, ktorý na svojej mapke zakreslil polohu tohto zrubu, bolo nájdené jeho miesto v Doline Siedmich prameňov povyše sútoku Milého a Hlbokého potoka v nadmorskej výške
zhruba 1 088 metrov. Medzitým pribudli ďalšie zistenia, vďaka ktorým sa postupne rozpletá historická sága spätá s touto časťou Belianskych Tatier.
Ivan Karkošiak
Úsypy
Najčastejšou a plošne najrozšírenejšou geomorfologickou formou v dolinách Tatier sú úsypy. Práve jar je obdobím, keď rozmŕzajú pukliny v skalách vyplnené ľadom, výsledkom čoho je drobenie horniny.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XXI.
Na potulkách svetom tatranských padajúcich vôd navštívime Belianske Tatry, na území ktorých patria vodopády medzi pomerne vzácne prírodné úkazy. Tamojšie prostredie je však bohaté na mnohé krásy a prírodné zaujímavosti, ktoré si priblížime v tejto časti nášho seriálu Vodopády Tatier.
Katarína Žlkovanová
Fascinujúce orchidey
Ak by sme chceli predstaviť všetkých chránených zástupcov čeľade vstavačovité (Orchidaceae) – alebo neformálne orchidey – potrebovali by sme na to samostatný seriál. Ich vzácnosť a jedinečnosť predurčuje, že legislatívne predpisy radia až desiatky z nich medzi chránené. Zoznam nižšie opísaných druhov teda nie je ani zďaleka vyčerpávajúci. Do tejto časti seriálu Chránené rastliny Tatier sme vybrali chránených zástupcov, no taktiež druhy nechránené, aby sme priblížili fascinujúci mikrosvet týchto pozoruhodných rastlín.
Gabriela Chovancová, Alexandra Jászayová, Milan Kornajčík a Zuzana Hurníková
Dlhá cesta za výsledkom
Terén vás živí. Aj tieto slová často počuli naši predchodcovia na výskumnej stanici vtedajšej Správy TANAP-u od svojho vedúceho Miroslava Strnku, ktorý tam pôsobil najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. A aj my, mladší, zisťujeme, že je to neskutočná pravda.
Ernest Rusnák
Krásy Vysokých Tatier z Ihly
Nie, nebudú to očarujúce pohľady na Vysoké Tatry z Ihly v Ostrve, ako mnohí predpokladáte, ale budú to pohľady z vrcholu s rovnomenným názvom v Levočských vrchoch.
Veronika Straková
Krajina nespoznaná
Národný park a biosférická rezervácia Slovenský kras je v rámci našej krajiny jedinečným územím. Tvorí ho sústava náhorných plošín, ktorá svojou rozlohou nemá konkurenciu v celej strednej Európe. Navonok pokojná krajina planín tvorená mozaikou lúčnych a lesných biotopov ukrýva vo svojich útrobách neuveriteľné tajomstvá dávnych vekov a prírodných procesov, ktoré ešte aj dnes pretvárajú jej podobu.