Napriek tomu, že hlavne v chránených územiach je snahou zachovať pôvodné druhové zloženie rastlín, neustále sa do voľnej prírody tlačia nové druhy. Ak sú dostatočne konkurenčne silné, dokážu z územia vytlačiť tie pôvodné. Okrem zástupcov inváznych nepôvodných druhov, ktorých reguláciu upravuje aj legislatíva, sme stále častejšie svedkami objavovania sa nových druhov v územiach, kde sa v minulosti nevyskytovali. Najčastejšie sa objavujú na človekom narušených plochách, na miestach kde bol odstránený pôvodný vegetačný kryt. Ľudové pomenovanie pre rastliny osídľujúce ruderálne a synantropné stanovištia je burina. Ich spoločným znakom je produkcia veľkého množstva ľahko klíčiacich semien a hlboký alebo mohutný koreňový systém. Zbaviť sa takéhoto nechceného návštevníka je v neskoršom období veľmi problematické.
Jedno takéto miesto sme zaznamenali v blízkosti Cesty slobody kde sa po zemných prácach, objavili žlté porasty barborky obyčajnej (Barbarea vulgaris). Ide o trvácu burinu, ktorá dorastá do výšky 30 až 70 centimetrov. Práve v tomto období ju prezradia žiarivé žlté kvety. Jej semená dokážu po dozretí klíčiť počas celého vegetačného obdobia a v pôde môžu prežiť aj niekoľko rokov.
„V tomto prípade bola rastlina na lokalitu dovezená pravdepodobne so zaburinenou pôdou, v ktorej sa nachádzali jej semená. Obsadila navážky rozprestreté v okolí priepustu a ďalej sa šíri priekopou v smere jazdy motorových vozidiel. Po následnom zmapovaní okolia sme našli jej žiarivo žlté kvety na viacerých miestach v blízkosti cesty. Ide o nový problém, ktorý budeme ďalej sledovať a riešiť,“ upresnila Katarína Žlkovanová, botanička Správy TANAP-u.
Preto je potrebné venovať pozornosť a zaujímať sa o pôvod zeminy, ktorú privážajú ľudia aj do svojich záhradiek alebo, ako v tomto prípade, do chráneného územia.
