Časopis TATRY 2/2026
V čísle nájdete:
Martina Petránová
Sprísnili pravidlá
Február dal stopku nočným výletom na poľskej strane Tatier. V slovenskej časti národného parku ich zákaz platí celoročne už celé desaťročia, hoci aktuálny návštevný poriadok priniesol v tomto smere mierne uvoľnenie pravidiel.
Martina Petránová
Rátali už po šesťdesiaty raz
Januárové mrazy ovplyvnili aj výsledky 60. medzinárodného zimného sčítania vodného vtáctva, do ktorého sa v rámci Slovenska i tento rok zapojila Správa TANAP-u.
Martina Petránová
Ako za čias Hohenloheho
Príležitosť spoznať miesta, ktoré boli pred zrakom bežných ľudí po desaťročia skryté, dostali návštevníci Tatranskej Javoriny vďaka novej zážitkovej trase. Prehliadku zvernice si vychutnajú počas jazdy kočom či na saniach ťahanými koňmi, avšak iba so sprievodcom.
Martina Petránová
Rekordné štatistiky
Za uplynulý rok zaznamenali horskí záchranári rekordný počet zásahov. Do terénu vyrážali viac ako tritisíckrát, ich pomoc potrebovali najmä lyžiari. Aj napriek na sneh chudobnej zime si do štatistík pripísali štyri lavínové nehody, z ktorých dve skončili tragicky.
Veronika Lukasová, Svetlana Varšová, Ján Krempaský, Jaroslav Škvarenina, Dušan Bilčík a Pavol Nejedlík
Falošná jar odhalila zraniteľnosť horskej vegetácie
Klimatická zmena sa v horských oblastiach neprejavuje iba postupným rastom teploty, ale aj častejším výskytom extrémnych poveternostných situácií. Jednou z nich je tzv. falošná jar, obdobie nadpriemerne teplého počasia v zime alebo na začiatku jari, po ktorom nasleduje návrat silných mrazov. Jej dopady na vysokohorskú vegetáciu vo Vysokých Tatrách analyzoval kolektív odborníkov z Ústavu vied o Zemi SAV, ktorý sa so svojimi výsledkami podelil koncom uplynulého roka aj v medzinárodnom odbornom časopise Regional Environmental Change. Výnimočne skorá jar v roku 2024 sa totiž postarala o viaceré prekvapenia.
Martina Petránová
Tatry boli jeho srdcovkou
Karol Skřipský nie je Tatrancom neznámy. Zvlášť tým skôr narodeným. Poniektorí si pamätajú aj jeho prezývku „Kamzík“ z čias, keď sa s kamerou štveral po tatranských stenách, aby uchmatol čo najlepší záber. Naši dlhoroční čitatelia ho poznajú prostredníctvom fotografií, ktoré sa kedysi pravidelne objavovali na stránkach časopisu. Dnes si jeho snímky môžu pozrieť návštevníci Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Výstavu pod názvom Návraty Karola Skřipského priniesol do Tatier jeho syn Jiří a my sme túto príležitosť využili na to, aby sme si spolu s ním zaspomínali na okamihy, ktoré sa zapísali do dejín modernej československej dokumentaristiky a zvlášť autorského filmu, ktorého bol priekopníkom.
Jarmila Hlaváčová
Keď sa realita stretáva s mystikou hôr
Hlboko v tatranskom tichu sa občas odohráva niečo, čo sa vzpiera rozumu aj zmyslom. Obraz, ktorý sa na chvíľu zjaví nad dolinou, prízrak vznášajúci sa nad hmlou ožiarený kruhom svetla. Kto ho uvidí, zostáva v nemom úžase, pretože to, čo sa zdá byť duchom, je v skutočnosti tieň vlastnej postavy, rozprestierajúci sa na oblaku. Tento zvláštny zázrak svetla sa nazýva vidmo alebo aj Brockenské strašidlo. Je to jav, v ktorom sa realita stretáva s mystikou hôr. Chvíľa, keď človek cíti, že Tatry sú akoby živá bytosť, ktorá na okamih odhaľuje svoju dušu.
Ivan Bohuš
Metamorfózy tatranských osád II.
V novom seriáli, ktorý zachytáva metamorfózy tatranských osád, vám ponúkame pohľad na zaujímavé miesta či objekty perom a fotoobjektívom publicistu, fotografa a vydavateľa Ivana Bohuša ml. Premeny Vysokých Tatier v čase zachytil aj vo svojich publikáciách. V roku 2024 vyšlo druhé, doplnené a aktualizované vydanie knihy Od ohnísk a kolíb po tatranské osady, čím nadviazal na svoj v poradí druhý vydavateľský počin, ktorý pripravoval ešte spolu so svojím otcom, historikom Ivanom Bohušom st. Knižné repete po dvadsiatich rokoch bolo zároveň poctou pôvodnému autorovi, ktorý by bol práve v ten rok oslávil svoju storočnicu. Dva roky predtým Bohuš ml. predstavil publikáciu Vysoké Tatry – Miesta a čas, ktorá prostredníctvom dvojíc fotografií a popisných textov čitateľom približuje osudy a premeny tatranských osád i vysokohorských chát. Práve tieto dve knihy sa stali inšpiráciou pre náš seriál, v ktorom vám prinášame nielen známe zábery, ale aj tie, ktoré doposiaľ publikované neboli. Niet pochýb, že sa máte na čo tešiť. V tejto časti na vás čaká Štrbské Pleso a legendárne Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach.
Peter Bučka
Keď sa v Tatrách rozbehli prvé sane a boby
V nasledujúcich riadkoch sa vrátime do čias, keď sa vo Vysokých Tatrách začala písať história sánkarského a bobového športu. Prvotné nadšenie jednotlivcov sa pretavilo do systematickej
práce, výsledkom ktorej boli organizované podujatia, ktoré si nenechali ujsť ani renomovaní športovci tej doby.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XXVII.
Vodopády, jednostupňové alebo viacstupňové, menšie či väčšie, sú so svojou podmanivou krásou neodmysliteľnou súčasťou tatranských dolín. Najväčší, Zlatý vodopád, je rekordérom nielen v Tatrách, ale patrí aj medzi najväčšie v rámci celej Karpatskej sústavy.
Katarína Žlkovanová
Zimy sa nebojí
V Tatrách nie sú snežienky také bežné ako v južnejších častiach Slovenska. Na území TANAP-u sa vyskytujú vzácne a ich početnosť dosahuje na jednotlivých lokalitách iba niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Asi žiadnemu inému rastlinnému druhu sa tak často nemenil status legislatívnej ochrany ako snežienke jarnej. Vyzerá to tak, ako keby sme sa na Slovensku nevedeli rozhodnúť a dookola si kládli hamletovskú otázku ‒ chrániť, či nechrániť? A práve tejto kráske venujeme ďalšiu časť seriálu o chránených rastlinách Tatier.
Ernest Rusnák
Po stopách turistického značenia
V predchádzajúcom čísle sme si priblížili organizáciu turistiky po druhej svetovej vojne, oživili si prvé povojnové turistické mapy Tatier, ako i smernice a zásady značenia v tomto období či iniciatívu dobrovoľníkov pri vyznačovaní nových trás. V tejto časti seriálu si predstavíme nielen jednotlivé zložky, ktoré po roku 1957 niesli zodpovednosť za značenie turistických chodníkov na území Československa, ale zaspomíname si aj na edíciu turistických sprievodcov ČSSR.
Bernadett Luspajová a Natália Garanová
Nežný vzdor zimy
Slovenský kras je miestom, kde sa príroda naučila hospodáriť s minimom. Kvetena sa prispôsobila extrémnym podmienkam, suverénne bojuje s plytkou pôdou, nedostatkom vody a prudkými výkyvmi počasia. Jej jedinečná adaptabilita robí z krasovej flóry jeden z najcennejších botanických klenotov Slovenska. A práve obdobie, keď sa jeden z poslov jari prebúdza spod zimnej prikrývky, si priblížime v tejto časti seriálu o slovenských národných parkoch.