Podujatia v múzeu

Jamal: domov a svet na polárnom kruhu
Ponorte sa do sveta drsnej krásy Arktídy a stáročnej múdrosti pôvodných obyvateľov Jamalu. Výstava Jamal: domov a svet na polárnom kruhu je putovaním naprieč časom, prírodou a kultúrou kraja, kde žijú tradície a umenie sa rodí z harmónie s prírodou. Centrálne miesto v expozícii zaujíma tradičná kultúra každodenného života a odevu. Nenecké bábiky v letnom a zimnom šate zhotovené majstrami akoby ožívajú a rozprávajú o každodennom živote v tundre. Každý detail, od korálkových ozdôb až po kožušinové doplnky odzrkadľuje hlbokú znalosť prírody a estetiky. Osobitné miesto zaujíma bábika Nuchuko – tradičný talizman, prostredníctvom ktorého sa odovzdáva kultúrne dedičstvo z generácie na generáciu. Ale výstava nie je len o minulosti. Vďaka fotografiám sa prenesiete do súčasného Jamalu – regiónu svetového významu, kde koexistujú dávne tradície s najmodernejšími technológiami. Uvidíte, ako sa moderná ťažba plynu spája s ohľaduplným prístupom k prírode: high-tech plošiny, automatizované systémy kontroly a ekologický monitoring umožňujú ťažbu energetickej suroviny bez narušenia krehkej arktickej rovnováhy. Na mape prepravy plynu je trasa z Jamalu do európskej časti Ruska a za oceán, ktorá zásobuje energiou milióny domácností. Pritom najdôležitejšou prioritou regiónu je ekológia: projekty na rekultiváciu území, „zelené“ technológie, obnova populácie pižmoňov v prírodnej rezervácii Ingilor – to všetko svedčí o tom, že rozvoj tu ide ruka v ruke s ochranou prírody. Fotografie zachytávajú jedinečnú prírodu Jamalu: polárnu žiaru, ktorú Nenci nazývajú „nebeský oheň“, stáda sobov putujúce tundrou po tisícročných trasách, ležoviská mrožov na myse Tiulej-Sale a priezračné rieky Polárneho Uralu, ktoré nesú krištáľovo čistú vodu cez ľad a skaly. Uvidíte aj obyvateľov Jamalu: kočovných pastierov sobov, školákov, ktorí sa učia remeslá od starších, mladé rodiny. Jamal nie je len krajinou plynu. Je to krajina kontrastov a harmónie: kde snežné skútre jazdia vedľa sobích záprahov, kde satelitná komunikácia pomáha chovateľom sobov a deti šijú tradičné odevy podľa starodávnych vzorov. Je to miesto, kde tradície nie sú v rozpore s dneškom – naopak, obohacujú ho. Každý exponát, každá fotografia je súčasťou živej kultúry, kde sa minulosť, prítomnosť a budúcnosť preplietajú do jedného vzoru ako korálky na ľudovom opasku. Fotovýstava Jamal: domov a svet na polárnom kruhu je šancou započúvať sa do šepotu vetra za polárnym kruhom, pocítiť teplo ohniska v čume a dotknúť sa kultúry, ktorá naďalej žije a rozvíja sa, pričom zostáva verná sama sebe. Všetci ste srdečne pozvaní na návštevu srdca Arktídy!

Jamalsko-nenecký autonómny okruh sa rozprestiera na severe Západnej Sibíri a zaberá obrovské územie – viac než 750 000 štvorcových kilometrov, čo je porovnateľné s rozlohou Francúzska.
Zo severu ho obmýva Karské more a západnú hranicu tvoria svahy Polárneho Uralu, jedny z najstarších hôr na planéte, ktoré vznikli pred viac než 300 miliónmi rokov. Toto pohorie nie je len hranicou, je to živé dedičstvo geologickej histórie. Práve tu, na jeho úpätí a v tundre, sa kedysi pásli mamuty, nosorožce srstnaté a pižmone. Stopy ich prítomnosti sa dodnes vynárajú z večnej zmrznutej pôdy: vedci pravidelne nachádzajú dobre zachované pozostatky, kly a dokonca aj fragmenty mäkkých tkanív. V niektorých oblastiach tak často objavujú archeologické artefakty, že ich označujú za „cintorín mamutov“. Hoci mamuty tu už dnes nie sú, ich odkaz žije v DNA súčasných zvierat a v pamäti domorodých obyvateľov, ktorých legendy rozprávajú o „veľkých zveroch“, ktoré sa na zemi vyskytovali pred ľuďmi.
Značnú časť územia Jamalsko-neneckého autonómneho okruhu tvoria tri veľké polostrovy – Jamalský, Gydský a Tazovský, ktoré od seba oddeľuje Obský záliv a Tazovská zátoka. Cez územie okruhu preteká najdlhšia rieka Sibíri, Ob, a na jej brehu leží hlavné mesto Salechard. Je to jediné mesto na svete, ktoré sa nachádza presne na polárnom kruhu, čo z neho robí symbol prechodu medzi miernym a arktickým pásmom. Jeho starý názov je Obdorsk, čo v jazyku Komi znamená „miesto pri rieke Ob“. Z neneckého jazyka sa „Salechard“ prekladá ako „osada na myse“ a tento názov dokonale vystihuje jeho geografickú polohu.
Cez územie autonómneho okruhu preteká približne 50 000 riek. Všetky majú široké inundačné územia, meandrujúce korytá a množstvo ramien. Nachádza sa tu tiež viac než 300 000 jazier, močiare a bažiny, ktoré tvoria jeden z najväčších vodných systémov na planéte. Tieto vody nie sú len pekným prostredím, ale aj zdrojom života: obýva ich 70 % svetových zásob sihovitých rýb – siha muksuna, siha nosatého a siha arktického, bohatý je výskyt jeseterovitých a lososovitých rýb, žijú tu aj šťuky, miene a ostrieže.
Dve tretiny územia Jamalsko-neneckého autonómneho okruhu pokrýva tundra – krehký, ale pozoruhodne dynamický ekosystém. Na juhu sa nachádza severná tajga, a medzi ňou a tundrou leží pás lesotundry. Žije tu rozmanitá fauna: ľadové medvede, mrože, polárne líšky, snežné sovy, lumíky, soby a rysy. Vo vodách pri arktickom pobreží a ostrovoch sa vyskytujú bieluhy, tulene a dokonca aj kosatky, ktoré prichádzajú z Karského mora.
Osobitné miesto v ekosystéme Jamalu zaujímajú pižmone – praveké zvieratá, ktoré sa tu pásli ešte v dobe mamutov. V Eurázii vyhynuli, ale v 20. storočí boli znovu introdukované. Dnes žijú v oblasti Polárneho Uralu v prírodnej rezervácii Ingilor dve stáda: jedno v ohrade, ktorá zvieratá chráni pred dravcami, druhé vo voľnej prírode. Keď sem pižmone ešte len priviezli, časť z nich dokázala prekonať oplotenie a uniknúť z ohradeného územia rezervácie. Je to jeden z mála prípadov, keď človek nielen zachránil druh, ale mu aj umožnil vrátiť sa do voľnej prírody.
Ďalším vlajkovým projektom ekologického rozvoja bude arktický park Nocho – unikátne centrum vedy, cestovného ruchu a rehabilitácie divokých zvierat. Stane sa srdcom turistického klastra Raj Iz (Rajská hora) a bude mať vynikajúcu dopravnú dostupnosť. Park sa bude rozkladať na 68 hektároch, bude zahŕňať 18 pavilónov a výbehov, 9 674 metrov chodníkov (peších, safari a cyklistických), 12 vyhliadkových plošín (7 otvorených a 5 krytých) a denne ho bude môcť navštíviť až 3 000 návštevníkov, teda predpokladaná ročná návštevnosť je až 60 000 ľudí. V parku Nocho bude žiť viac než 90 druhov zvierat – približne 1 000 jedincov vrátane ľadových a hnedých medveďov, polárnych vlkov, sobov, oviec snežných, losov, žeriavov a v druhej fáze aj mrožov a tuleňov, pre ktoré bude vybudovaný komplex s názvom Vodný svet. Park sa stane rehabilitačným centrom pre zranené divožijúce arktické zvieratá, kde budú podstupovať liečbu a rehabilitáciu, a ak to bude možné, budú sa vracať späť do prírody.
Ďalším unikátnym príbehom je návrat mroža atlantického. Na severe polostrova Jamal sa nachádza miesto s názvom Tiutej-Jacha – Mrožia rieka. Archeologické nálezy dokazujú, že v dávnych časoch tu ľudia lovili mrože. Koncom 20. storočia tieto zvieratá odtiaľto vymizli v dôsledku znečistenia a priemyselného rozvoja regiónu. V 21. storočí sa však začalo rozsiahle ekologické upratovanie a už v nasledujúcom roku po odstránení odpadu sa mrože vrátili. Dnes je Tiutej-Sale najväčším letným ležoviskom mroža atlantického a jediným pevninským ležoviskom v Arktíde.
Tento návrat prírody nie je náhoda, ale výsledok systematického úsilia. Na Jamale sa nachádza 13 osobitne chránených prírodných území, ktoré zaberajú 9,5 % z celkovej rozlohy administratívneho okruhu. V týchto oblastiach požívajú ochranu vzácne druhy, vedú sa vedecké výskumy a rozvíja sa ekologický cestovný ruch.
Ale Jamal nie je len príroda. Je aj domovom ľudí a jedným z najmultietnickejších regiónov Ruska. Žije tu viac než 120 národov. Za pôvodné národy sa považujú Nenci (samodijský národ), Chantyjci (ugrický národ) a Selkupi (ugrofínsky národ). Kultúra týchto národov je živá a silná.
Nenci (nen. nenej nenec „naozajstný človek“) kočujú po tundre so sobmi a zachovávajú tradície, ktoré sú staršie než mnohé štáty. Ich obydlie je čum, centrum rodinného života. Šijú si odevy zo sobích koží, poľujú, lovia ryby a odovzdávajú si vedomosti z generácie na generáciu.
Chantyjci žili v tajge, živili sa lovom zvierat a rybolovom, mali svoje kniežatstvá a opevnené hradiská.
Selkupi (selk. čumelqup „lesný človek“), ktorí prišli z juhu, založili niekedy v 16. storočí vojensko-politické zoskupenie Škvrnitá horda. Tento štátny útvar sa dodnes spomína v legendách.
Ižemskí Komijčania prišli do týchto končín cez Ural a stali sa sprostredkovateľmi medzi jednotlivými národmi, rozvíjali obchod a prispôsobovali poľnohospodárstvo a chov koní novým podmienkam.
Jedinečnosť Jamalu spočíva v harmónii tradície a technológií. Je to jediný región v Rusku, kde populácia sobov po rozpade Sovietskeho zväzu vzrástla. Dnes sa tu pasie viac než 600 000 domestikovaných sobov, čo predstavuje tretinu z celkového svetového počtu. Približne 19 000 obyvateľov Jamalu dodnes vedie kočovný spôsob života, pričom kombinujú čumy s elektrickými generátormi, sobie záprahy so snehovými skútrami, šamanské rituály so satelitnou komunikáciou.
Zároveň je Jamal energetickým srdcom Ruska: ťaží sa tu viac než 90 % ruského zemného plynu a 14 % ropy. Projekty Yamal LNG a Arctic LNG 2 vyrábajú skvapalnený plyn pre celý svet. Sú to viac než len továrne, sú to arktické megamestá vybudované na večne zmrznutej pôde, kde teplota v zime klesá až na mínus 50 °C. Vyrábajú skvapalnený zemný plyn (LNG), čo je taký druh paliva, ktorý sa dá prepravovať po mori v špeciálnych lodiach nazývaných „arktické tankery“. Tieto lode sú vďaka výkonným motorom a jedinečnej konštrukcii trupu schopné preraziť ľad až s hrúbkou 2,1 metra bez eskorty ľadoborcov.
Projekt Yamal LNG, ktorý bol spustený v roku 2017, sa stal prvým veľkým projektom LNG v Arktíde. Jeho kapacita je 16,5 milióna ton plynu ročne. Projekt Arctic LNG 2, ktorý sa realizuje na Gydskom polostrove, je ešte rozsiahlejší, jeho kapacita je až 19,8 milióna ton ročne. Celý proces skvapalňovania plynu prebieha na plávajúcich platformách inštalovaných priamo na pobreží. Ide o svetové technologické nóvum, ktoré znižuje vplyv na permafrost.
Plyn z Jamalu sa dodáva do Európy, Ázie a na Blízky východ. A vďaka Severnej námornej trase, ktorá vedie pozdĺž pobrežia Jamalsko-neneckého autonómneho okruhu, preprava do Ázie trvá dvakrát menej, než cez Suezský prieplav. V roku 2024 bolo po Severnej námornej trase prepravených viac než 80 miliónov ton nákladu a Jamal je kľúčovým uzlom tejto arktickej magistrály.
Severná širokorozchodná železnica s dĺžkou 707 km spojí Obský záliv s Korotčajevom, čím nahradí námornú dopravu a urýchli rozvoj regiónu. A Brána Arktídy –terminál v Obskom zálive, ktorý je napriek extrémnym klimatickým podmienkam prevádzkyschopný nepretržite po celý rok, - sa stane kľúčovým uzlom pre vývoz ropy.
Jedným z najambicióznejších infraštruktúrnych projektov súčasného Ruska je Severná širokorozchodná cesta – železnica s dĺžkou 707 kilometrov, ktorá povedie po trase Obskaja – Salechard – Nadym – Nový Urengoj – Korotčajevo. Nie je to len nová železničná trať na mape, ale strategická tepna rozvoja Arktídy. Pred jej vznikom sa náklad a ľudia prepravovali medzi západnou a východnou časťou autonómneho okruhu buď po zamrznutých zimných cestách, alebo po mori, čo bola časovo náročná a drahá preprava, navyše veľmi závislá od rozmarov prírody. Teraz je k dispozícii železničná trať cez tundru a močariny, schopná fungovať celý rok, za akéhokoľvek mrazu.
Obzvlášť pôsobivá je technológia výstavby: cesta je vybudovaná na permafroste, preto sú jej podpery a násypy vybavené termosifónmi – pasívnymi chladiacimi zariadeniami, ktoré zabraňujú rozmrazovaniu pôdy a zachovávajú stabilitu železničného telesa. Je to jeden z najväčších príkladov kryoinžinierstva na svete, kde veda a technika idú ruka v ruke s prírodou.
Ďalším technologickým zázrakom Jamalu je Brána Arktídy – prvý celoročný stacionárny mrazuvzdorný námorný terminál v Rusku, ktorý sa nachádza vo vodách Obského zálivu.
Brána Arktídy a Severná širokorozchodná cesta nie sú izolované objekty. Budú tvoriť súčasť integrovaného dopravno-logistického systému, prostredníctvom ktorého sa ropa a plyn budú dodávať do terminálov nielen po mori, ale aj po železnici, a prebytočná kapacita sa bude môcť využiť na dopravu stavebných materiálov, zariadení a dokonca aj potravín do odľahlých osídlených miest. Je to viac než len rozvoj infraštruktúry. Je to nová geografia Arktídy, kde sa Jamal stáva bránou medzi Európou, Áziou a Severným ľadovým oceánom.
Pokrok však nejde na úkor prírody. Jamal je lídrom v adaptácii na klimatické zmeny. Tu funguje prvé ruské Laboratórium kryológie Zeme, kde sa monitoruje stav permafrostu. A medzinárodná stanica Snežinka v horách Polárneho Uralu bude na svoje fungovanie využívať výlučne obnoviteľné zdroje energie – slnko, vietor a vodík. Budú sa tam testovať aj drony, inteligentné systémy a technológie na podporu života v Arktíde.
Jamal je región, kde prírodu nielen chránia, ale ju aj obnovujú, kde priemysel neničí, ale rozvíja, kde človek neživorí, ale žije plnohodnotným, plodným a dôstojným životom.
Jamal nie je koniec sveta. Je to začiatok sveta nového.