Strážcovia národných parkov zo slovenskej a poľskej strany Tatier majú po víkende za sebou už tretiu spoločnú akciu. Tentokrát pozornosť upriamili na oblasť Liptovských múrov, kde si „posvietili“ najmä na turistov pohybujúcich sa mimo značených chodníkov.

„Okrem turistov sme sa zamerali aj na horolezcov, ktorí sa nachádzali mimo areálov, v ktorých je povolený výkon horolezectva. Väčšinu porušení sme sa snažili opäť riešiť dohovorom a hoci padli i nejaké pokuty, bolo milé, keď nám nakoniec poďakovali a ocenili, že im niekto konečne objasnil, aký zmysel má dodržiavanie pravidiel v národnom parku,“ zhodnotil ostatnú spoločnú akciu Róbert Javorský, vedúci oddelenia strážnej služby Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Samotná myšlienka nadviazať cezhraničnú spoluprácu s poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym (TPN) v tejto oblasti sa zrodila už dávnejšie, nejakú dobu však trvalo, kým sa pretavila do praxe v podobe spoločných služieb strážcov.

„Ešte na jar sme iniciovali stretnutie s poľskou stranou a dohodli sme sa na posilnení hraničných kontrol, keďže viaceré turistické chodníky zo slovenskej či poľskej strany končia na spoločnej hranici a veľa turistov aj horolezcov – či už z Poľska alebo od nás – zachádza práve po tých hrebeňových hraničných hranách na susedné územie. Obe krajiny sú síce v Európskej únii, ale riešenie priestupkov či vymáhanie pokút za porušenie pravidiel je efektívnejšie vďaka vzájomnej spolupráci. Vieme si v tomto smere navzájom pomôcť a aj s návštevníkmi sa nám lepšie komunikuje, keď si dokážeme ich slová úplne presne pretlmočiť,“ pochvaľuje si Javorský.

 Prvú spoločnú akciu si slovenskí strážcovia vyskúšali začiatkom letných prázdnin so svojimi poľskými kolegami v Doline Białki, kde si zvyknú turisti priamo cez rieku, ktorou vedie štátna hranica, skracovať trasu od Schroniska Roztoka do Bielovodskej doliny. Spolu s členmi „służby parkowej“ si vzali na mušku aj na nelegálne bivaky. V rámci druhej služby sa s profesionálnymi strážcami parku, ktorých v Poľsku zastrešuje označenie „straż parkowa“, zamerali na oblasť Chalubinského vrát, Čubriny, Hrubého štítu a Szpiglasowu Przełęcz. Pri tretej za asistencie „służby parkowej“ sústredili pozornosť na už spomínané Liptovské múry.

„Utvrdili sme sa, že to bol správny krok. Takáto cezhraničná spolupráca v národnom parku má zmysel, preto do budúcna ešte plánujeme posilniť spoločné služby, aby sme vykryli aj ďalšie lokality. Je dobré, keď je počas top sezóny a zvlášť cez víkendy vidieť strážcov v teréne a nie sú tam len preto, aby robili represiu, ale dávali aj fundované informácie o pohybe v tomto vzácnom prostredí. Mnohí turisti chcú niečo vysvetliť a aj z ich reakcií je zrejmé, že sú vďační za našu radu či usmernenie. Staviame v prvom rade na prevencii, pretože edukácia by mala byť cesta ako eliminovať porušovanie platných predpisov na úseku ochrany prírody,“ uzatvára Javorský.