Zajtra ubehne presne rok od reformy, ktorá Tatranskému národnému parku po takmer tri desaťročia trvajúcej pauze priniesla opäť jednotnú správu územia.

Historický okamih či veľký deň pre ochranu prírody a všetky národné parky na Slovensku. Takto pred rokom označili prvý apríl iniciátori a zástancovia reformy národných parkov, ktorú priniesla novela zákona o ochrane prírody. „Dnes je deň, keď pre mnohých mojich kolegov a aj mňa sa sen stáva skutočnosťou. Čaká nás, samozrejme, veľmi veľa práce, aby sme naozaj naplnili krédo, že príroda je v dobrých rukách,“ vyhlásil vtedy Pavol Majko, riaditeľ novovzniknutej Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá vznikla fúziou jej predchodkyne so Štátnymi lesmi TANAP-u.

Odvtedy uplynul rok a nadišiel čas bilancovať. Za 365 dní svojej existencie sa nový správca územia musel popasovať nielen s mnohými výzvami, ale aj problémami. „Prvé týždne či mesiace boli doteraz asi tým najnáročnejším obdobím. Reforma si okrem zmeny organizačnej štruktúry vyžiadala aj úpravu zmlúv a ostatných dokumentov, ktorými boli viazané obe spomínané organizácie. Náročným procesom boli aj úpravy v katastri nehnuteľností, ktoré súviseli so zmenou správcu majetku vo vlastníctve štátu. Aj napriek počiatočným ťažkostiam sa podarilo všetky administratívne prekážky úspešne zvládnuť a nový subjekt sa mohol venovať ďalším činnostiam,“ konštatoval Majko.

Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici aktuálne spolupracuje so Štátnou ochranou prírody SR na projekte s názvom Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí, v rámci ktorého sa má rozšíriť aj sieť kontajnerových stojísk odolných voči atakom našej najväčšej šelmy. Koncom januára 2023 predložila na schválenie projekt Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu v kompetenčnom území Správy TANAP-u za vyše 7,9 milióna eur, ktorý okrem lesopestovnej činnosti ráta aj s nákupom terénnych áut, strojov a zariadení pre manažment lúk, investíciami do turistickej infraštruktúry, škôlkarskej činnosti, výskumných aktivít, protipožiarnych opatrení. Jeho súčasťou je tiež rekonštrukcia rašeliniskových lesov a takisto aj zabezpečenie komplexnej starostlivosti o lúčne spoločenstvá. V rámci projektu Živé rieky sa Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici plánuje v spolupráci s neštátnymi vlastníkmi podieľať na zlepšovaní stavu lesných biotopov na pozemkoch štátu v okolí povodia rieky Belá. Jej prioritou však naďalej ostáva dokončenie Návštevného poriadku TANAP-u a zonácie. Oba dokumenty sa organizácia snaží pripraviť dôsledne a v dialógu so všetkými zainteresovanými subjektami, stranami a osobami.

Do budúcna plánuje Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici pokračovať nielen v spomínaných projektoch, ale chce sa zapojiť aj do ďalších výziev, ktoré by najstaršiemu národnému parku na Slovensku priniesli viac prostriedkov z eurofondov. „Našou ambíciou je, aby sa z Tatranského národného parku stala silná, samostatná organizácia, ktorá je každým rokom menej závislá na štátnom rozpočte. Boli by sme radi, keby toto územie bolo miestom, kde príroda prekvitá a kde sa návštevník cíti dobre. Chceme, aby Tatranský národný park bol akýmsi ostrovom života a biodiverzity uprostred civilizácie,“ naznačil plány Majko, podľa ktorého je v tejto súvislosti kľúčové zlepšiť informovanosť návštevníkov o cieľoch a poslaní národného parku, pretože čím viac informácií o tomto vzácnom území návštevník má, tým viac ho bude považovať za „svoje“ a adekvátne sa bude k nemu aj správať.