Európsky deň parkov patril v TANAP-e aj ekovýchovnej vychádzke zameranej na spoznanie rašelinísk. Pracovníci Správy TANAP-u sa so školákmi zo Spišskej Belej stretli priamo na Trstinných lúkach.

Hlavným sprievodcom nebol nik iný ako strážca Juraj Ksiažek, ktorý dôverne pozná miestny terén. Na začiatku žiakom spišskobelianskej Základnej školy M. R. Štefánika ukázal maketu bobrieho hradu a potom sa už skupinka vybrala na rašelinisko Trstinné lúky ležiace neďaleko Spišskej Belej. „Žiakom sme porozprávali o rašeliniskách vo všeobecnosti, ich význame a ohrození, vysvetlili, čo je to rašelina a ako vzniká. Bavili sme sa aj o významnejších rastlinných druhoch, napríklad o prvosienke pomúčenej (Primula farinosa). Okrem toho sme spomenuli i archeologické nálezy priamo z Trstinných lúk. Rašelinisko v sebe totiž dokáže „zakonzervovať“ predmety vďaka takmer nulovému prístupu vzduchu,“ povedal pracovník envirovýchovy Správy TANAP-u Igor Stavný. Výklad dopĺňal lesník Michal Jurčo.

Včerajšie stretnutie bolo súčasťou pripravovaných akcií, na ktorých spolupracuje Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie a miestne školy. Deťom a mládeži pracovníci Správy TANAP-u postupne predstavia Trstinné lúky, Spišskoteplické slatiny, Bariny a lokalitu Medzi bormi. Školáci a študenti siedmich miestnych škôl sa dozvedia o význame rašelinísk a neraz aj sami pomôžu pri udržiavaní týchto vzácnych území.

Slatinné rašelinisko Trstinné lúky sa rozlieha v údolí potoka Čierna voda na 60 hektároch plochy. Od polovice 19. storočia do roku 1967 sa tu ťažila rašelina, preto ho v minulosti odvodňovali viacerými kanálmi. V rokoch 2011 a 2012 sa podarilo vybudovať 64 prehrádzok a zasypať tristo metrov odvodňovacích kanálov. Hydrologickej obnove rašeliniska výdatne pomáha bobor vodný (Castor fiber) svojimi hrádzami. Opatrenia smerujú k tomu, aby podzemná voda na čo najväčšej ploche rašeliniska siahala až k povrchu terénu a aby boli výkyvy vodnej hladiny čo najmenšie. Rašelina tak má podmienky pre viazanie uhlíka a zároveň sa nerozkladá.

Rašelinisko predstavuje ekosystém, ktorý vzniká na stanovištiach trvalo zamokrených zrážkovou, povrchovou alebo podzemnou vodou. Špecifické podmienky umožňujú existenciu jedinečných a vzácnych spoločenstiev rastlín a živočíchov. Rašeliniská fungujú ako zásobárne vody – jediný kilogram suchej rašeliny dokáže na seba naviazať až desať litrov vody. Vplývajú tak na vlhkosť a teplotu ovzdušia a majú schopnosť ochladzovať svoje okolie.