Jar je pre žaby či mloky časom migrácie, hľadania si partnerov, kladenia vajíčok, ale aj kritickým obdobím, počas ktorého križujú frekventované cesty a stúpa ich úmrtnosť. Neuveriteľný svet obojživelníkov sa každým rokom mení. Ich stav klesá. Akoby sa nám strácali pred očami.

Keď pracovníci Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) v spolupráci so Správou TANAP-u začali v roku 2008 pomáhať žabám v najkritickejších úsekoch ich ťahu, aby neskončili pod kolesami áut, počty prenesených živočíchov boli obrovské. Rekordným sa stal rok 2009, keď na troch úsekoch v Tatranskej Lomnici, Mlynčekoch a Zverovke ručne preniesli cez cesty viac ako 4 700 obojživelníkov. Odvtedy sú čísla viditeľne nižšie. Zanikli už dve lokality z piatich. Príčinu alarmujúceho stavu môžeme hľadať predovšetkým v klimatických zmenách, ktoré spôsobuje vysychanie vodných plôch potrebných na ich život a rozmnožovanie. Mení sa celý ekosystém, a to aj napriek snahám inštitúcií, ochranárov a jednotlivcov.

Aj tento rok pracovníci Správy TANAP-u práve období v jarnej migrácie pomáhali obojživelníkom tým, že budovali zábrany v úsekoch, kde evidujú ich zvýšenú mortalitu na cestách. V tohtoročnej sezóne sa im podarilo preniesť 1 255 skokanov hnedých (Rana temporaria) a 627 ropúch bradavičnatých (Bufo bufo). S počtami z predchádzajúcich rokov sa však tieto čísla dajú iba ťažko porovnať.

* * *

Všetky druhy obojživelníkov na Slovensku sú ohrozené a chránené. V skutočnosti ide o veľmi zaujímavú skupinu, ktorá má v prírode nezastupiteľné miesto.

V mlákach, jazierkach, močiaroch, mŕtvych ramenách a v iných stojatých vodách prebieha v týchto mesiacoch transformácia z plne akvatických, vo vode žijúcich žubrienok na terestrické, suchozemské formy obojživelníkov. Všetko sa to začína príchodom jari, keď pôda a vody rozmrznú, zimujúce obojživelníky sa vydajú hľadať si partnerov a vhodné vodné plochy, kde môžu naklásť vajíčka. U žiab môžeme v tomto období pozorovať samčekov, ako sa pevne držia svojich družiek. Ide o  tzv. amplex, typ rozmnožovacieho správania charakteristický práve pre žaby. V ojedinelých prípadoch môžeme na jednej samici vidieť aj viacero samcov, ktoré sa snažia ďalej odovzdať svoje gény.

Keď sa vody zohrejú, začínajú sa v mlákach objavovať aj kunky žltobruché (Bombina variegata). V nižších oblastiach môžeme v noci ojedinele počuť hlasité kŕkanie rosničky zelenej (Hyla arborea). Z mlokotvarých v tatranských horách žije vajcoživorodá salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ktorá svoje potomstvo rodí v horských stojatých vodách. V slnkom presvietených vodách nájdeme pomerne bežne endemit Karpát mloka karpatského (Triturus motnandoni), ktorý často žije spolu s mlokom horským (Triturus alpestris), ale aj s mlokom bodkovaným (Triturus vulgaris). Vo vodách môžeme pozorovať svadobné tance samčekov lákajúcich samičky k tomu, aby im mohli odovzdať svoj spermatofor, ktorým samičky oplodnia svoje vajíčka. Na rozdiel od žiab, mloky kladú vajíčka individuálne na vodnú vegetáciu alebo, ako je to u vzácnejšieho mloka hrebenatého (Triturus cristatus), balia ich do listov.

Z vajíčok v slizovitom obale sa postupne liahnu žubrienky. Zatiaľ čo u žiab sú všežravé, tie mločie sú dravé a živia sa zooplanktónom. Žubrienkam po niekoľkých týždňoch začnú rásť končatiny. Žabám najprv zadné a mlokom zas predné a odstupom času sa čoraz viac podobajú na svojich rodičov. Postupne začnú prechádzať na terestrický, suchozemský spôsob života. Do vôd sa znovu vrátia až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, aby sa tu rozmnožili, či v nej prezimovali. Ľadová voda má vyšší obsah kyslíka a obojživelníky ho dokážu v nižšej miere absorbovať aj cez pokožku. Zatiaľ čo niektoré obojživelníky prečkajú zimu pod vodou, iné druhy, ako napr. salamandra škvrnitá, sa vo veľkých skupinách schováva v jaskyniach. Ďalšie zas dokážu vďaka proteínom v krvi úplne zamrznúť a na jar znova rozmrznúť.

Lukáš Lončík a Erika Feriancová
zoológovia Správy TANAP-u