Tatranský národný park chystá obnovu troch terénnych staníc. Prostriedky na ich rekonštrukciu plánuje získať z európskych fondov. Po komplexnej oprave by objekty mali slúžiť predovšetkým na účely prírodného turizmu, edukácie, výskumu a rekreácie, ale aj výkon strážnej služby.

V prvej etape chce dať Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici novú podobu terénnym staniciam Burdel, Zadná Tichá a Zverienec. Kľúčovým predpokladom na to, aby sa tento zámer podarilo vôbec realizovať, je vypracovanie projektovej dokumentácie. Na ňu sa správca územia usiluje získať prostriedky z Integrovaného regionálneho operačného programu, žiadosť o nenávratný finančný príspevok vo výške 53-tisíc eur podal v uplynulých dňoch.

„Výsledkom predkladaného projektu bude komplexná projektová príprava na realizáciu investície. Naším zámerom je dosiahnuť čo najlepšie riešenie vzťahu funkčnosti a efektívnosti terénnych staníc aj s pridanou estetickou hodnotou, teda zachovaním ich architektonického vzhľadu. Samozrejmé by malo byť taktiež zabezpečenie energetickej sebestačnosti jednotlivých objektov pomocou alternatívnych zdrojov energie,“ prízvukuje námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici Peter Spitzkopf ml. Na samotnú obnovu terénnych staníc nachádzajúcich sa v Zadných Meďodoloch a v oblasti Podbanského by chcel ich správca získať financie z európskych zdrojov v programovom období na roky 2021 až 2027.

Terénne stanice by po rekonštrukcii mali slúžiť aj mäkkým formám cestovného ruchu. Vďaka nim bude mať verejnosť možnosť zoznámiť sa bližšie so vzácnym prírodným prostredím najstaršieho národného parku na Slovensku. Zlepšenie podmienok istotne ocenia aj odborníci, ktorí v TANAP-e plnia množstvo rôznych výskumných úloh. Využívať ich budú taktiež členovia stráže prírody či ďalší zamestnanci národného parku pri plnení služobných povinností.

Okrem toho sa Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici aktuálne uchádza aj o európske financie na projekt Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu v kompetenčnom území Správy TANAP-u za vyše 7,9 milióna eur. Ten okrem lesopestovnej činnosti ráta aj s nákupom terénnych áut, strojov a zariadení pre manažment lúk, investíciami do turistickej infraštruktúry, škôlkarskej činnosti, výskumných aktivít, protipožiarnych opatrení. Jeho súčasťou je tiež rekonštrukcia rašeliniskových lesov a takisto aj zabezpečenie komplexnej starostlivosti o lúčne spoločenstvá.

V spolupráci so Štátnou ochranou prírody (ŠOP) SR a ďalšími partnermi Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici zároveň realizuje projekt s názvom Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí, v rámci ktorého sa má rozšíriť aj sieť kontajnerových stojísk odolných voči atakom našej najväčšej šelmy. Partnerom ŠOP SR je aj pri ďalších projektoch, spolupodieľa sa napríklad na realizácii programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku či záchrane hlucháňa hôrneho.

V rámci projektu Živé rieky sa Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici plánuje v spolupráci s neštátnymi vlastníkmi podieľať na zlepšovaní stavu lesných biotopov na pozemkoch štátu v okolí povodia rieky Belá. Základom je monitoring vegetačného krytu, ktorý sa bude vykonávať dvoma spôsobmi. Okrem pozemného mapovania v teréne projekt ráta aj s mapovaním vegetácie a krajinnej pokrývky pomocou GIS a metód diaľkového prieskumu Zeme. „Časové rady snímok z rôznych zdrojov nám umožnia vykonávať komplexný monitoring vegetácie, zmien v štruktúre krajiny a efektívne sledovanie zmien v koryte rieky Belá, prípadne jej prítokov. Tieto metódy sú vhodné hlavne pri väčších zmenách v krajine, najmä po povodniach alebo iných disturbanciách,“ vysvetľuje Slavomír Celer, námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Opakovaným mapovaním vegetácie v teréne sa vytvorí sieť trvalých výskumných plôch, ktoré budú monitorované v pravidelných intervaloch. Výsledky vegetačného mapovania sa použijú na spresnenie máp biotopov a prehodnotenie stavu navrhovaných opatrení nielen v rámci územia ÚEV (SCI) Belá, ale i celého záujmového územia. Pozemný a distančný monitoring poslúži ako nástroj, na základe ktorého bude operatívne usmerňovaná praktická starostlivosť o územie vrátane nastavenia protipovodňových opatrení.

Snímka: Marcel Tobis