Pracovníci Strediska starostlivosti o genofond rýb vypúšťajú novú generáciu pstruhov potočných a lipňov tymianových do horských bystrín i tokov v podhorí. Ostatne nasadili rybky do Skalnatého potoka či Javorinky.

Každoročný cyklus zarybňovania, ktorý má v kompetencii Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, odštartoval minulý týždeň na Orave. Zhruba polročné pstruhy potočné nasadili zamestnanci Strediska starostlivosti o genofond rýb tento týždeň aj do niektorých lokalít centrálnej a východnej časti Tatier. Pätnásťtisíc násad vypustili v Tatranskej Lomnici do Chotárneho potoka, nový život vplával do Skalnatého potoka v Tatranských Matliaroch, Širokého potoka v Širokej doline aj do Javorinky v Javorovej doline. Bielu zarybnili v úseku v Monkovej doline.

Šesť až osemcentimetrovým pstruhom stihla príroda nachystať vhodnú teplotu vody a dostatočné možnosti pre hľadanie si potravy. „Ďalej je to na nich. Už sa dokážu o seba postarať. Adaptujú sa na divočinu a potom začnú migrovať, hľadajú si vhodné podmienky. Ak ich totiž niekde vysadíme, neznamená to, že na tom mieste aj ostanú, hoci sme vyberali miesta a plytčiny, ktoré malým rybkám vyhovujú,“ hovorí vedúci Strediska starostlivosti o genofond rýb Peter Kriššák.

Spolu päťtisíc lipňov tymianových (Thymallus thymallus) občerství život v Bielom Váhu a 65-tisíc pstruhov potočných (Salmo trutta fario) nájde nový domov vo vodách Oravice, Roháčskeho potoka, Suchého a Jaloveckého potoka, Smrečianky, Belej, Bystrej, Tichého potoka, Račkovej, Popradu, Studeného potoka, Bielej a Javorinky. Rybky nasadia aj do ich prítokov.

Prvoradou úlohou pracovníkov Strediska starostlivosti o genofond rýb, ktoré Správa TANAP-u prevádzkuje vo Východnej, je udržiavanie populácie pôvodných druhov vo vodných tokoch. Vypúšťanie rýb z východnianskych rybníkov do novej domoviny je už len špičkou ľadovca celého procesu. Zamestnanci strediska na Liptove začínajú vytieraním generačných jedincov, starajú sa o ryby od ikry až po zarybňovanie a výchovu generačného stáda.

Systematické zarybňovanie určuje zákon o rybárstve z roku 2018 a schvaľuje ho Ministerstvo životného prostredia SR podľa zarybňovacieho plánu. Dokument vypracúvajú jednotliví užívatelia rybárskych revírov, medzi ktorých sa radí aj Správa TANAP-u.